VŠETKO O KOŽI

Husto natlačené na seba tvoria bazálnu vrstvu pokožky. Ich spodná časť je pevne spojená s tenkou zvlnenou vrstvou bazálnej membrány /lat. Lamina basalis/. Zvlnenie membrány podporuje klinové spojenie pokožky so zamšou a zabezpečuje dostatočne veľkú plochu medzi týmito dvoma vrstvami pre prísun živín cez krvné vlásočnice do buniek keratínocytov. V mladom veku sú keratínocity výborne hydratované a zvlnenie výrazné, avšak časom sa bunky posúvajú bližšie k povrchu pokožky a vysychajú, splošťujú sa a obsah keratínu sa zvyšuje. Zvlnenie sa vyrovnáva a tým sa výživa buniek zhoršuje, čo má za následok i zhoršenie vzhľadu našej kože. V povrchových vrstvách pokožky sa nachádzajú korneocyty, bunky prenášajúce keratín.

Vedľajšími alebo derivátmi hlavných buniek sú melanocyty, Merkelove bunky a Langerhansove bunky. Melanocity sú pigmentotvorné bunky a ich približné zastúpenie je asi 5% z celkového počtu buniek. Farbu kože podmieňuje pigment (melanín, hemoglobín a jeho rozpadové produkty) a hrúbka pokožky. Melanocyty sa nachádzajú v bazálnej vrstve, ale svojimi výbežkami zasahujú aj do povrchových vrstiev pokožky. V melanocytoch sú melanozómy a v ich výbežkoch melanínové granuly, ktorých veľkosť a počet určuje stupeň pigmentácie kože. U tmavo pigmentovaných skupín je granúl viac a sú väčšie, ale ich biochemické zloženie je rovnaké ako u svetlo pigmentovaných skupín.

Melanín má veľkú farbiacu schopnosť. Pigment chráni hlboké vrstvy tela pred účinkom svetelného a iného žiarenia. Svetlo podporuje vznik pigmentu premenou aminokyseliny tyrozín účinkom enzýmu tyrozinázy, ktorý sa aktivizuje ultrafialovým žiarením. Melanín je prirodzený ochranný filter proti škodlivým účinkom ultrafialových lúčov slnečného žiarenia.

Epidermis osídľujú aj ďalšie bunečné populácie s názvom Langerhansove bunky monocyto-makrofágového systému, ktoré pochádzajú z mezodermu. Bunky hviezdicovitého tvaru majú typicky lobulizované jadro a v cytoplazme sa zvyčajne nachádzajú Birbeckove granuly. Sú zodpovedné za za kožné kontaktné alergické hypersenzitívne reakcie a obranyschopnosť organizmu. Majú schopnosť migrovať a fagocitvať, t.j. pokiaľ dôjde k vpádu cudzích molekúl alebo teliesok do organizmu, môžu zalarmovať ostatné imunitné systémy, rozpoznať tieto antigény a pohltiť cudzorodé častice. Následne spolu s pohltenými antigénmi sa vyplavia do lymfatického systému, kde odovzdajú nežiaduce látky T-lymfocytom, spustí sa imunitná odpoveď a zneškodnia ich. Môžu tiež stimulovať produkciu niektorých lymfocytov.

Aj z tohto dôvodu hrajú významnú rolu pri kontaktných alergiách, pri prijatí kožných transplantátov, atď. Ak je naša pokožka zdravá, odmigrované bunky sa nahrádzajú novými. Avšak vonkajšími vplyvmi, ako je opakovaná a silná expozícia UV žiareniu, fotochemoperapia a požívanie imunosupresívnych liekov, môže byť narušená ich činnosť a schopnosť regenerácie, čo môže mať za následok zníženie imunitnej funkcie pokožky.

Myslíte si, že naša koža má jednotnú skladbu na celom tele? Mylná predstava. Náš najrozsiahlejší a najťažší orgán má totiž rôznu štruktúru podľa lokalizácie. Štruktúra a tiež textúra kože je iná na tvári, päte, pod pazuchami i na hlave. Ale poďme pekne od začiatku a pozrime sa na jej anatómiu.

Zložitosť skladby kožke si uvedomíme len pri skúmaní schematického zobrazenia jej prierezu. Viditeľná povrchová vrstva bunkového tkaniva sa nazýva „pokožkou“ /lat. epidermis/. Epitelovú vrstvu, tvoria viacvrstvové ploché rohovatejúce bunky - keratinocyty. Pod ňou sa nachádza hrubšie väzivové tkanivo, vlastná koža – „zamša“ /lat. dermis, corium/. Väzivové tkanivo sa skladá z vrstiev riedkeho kolagénového väziva a tuhého kolagénového neusporiadaného väziva. Spoločným výrazom pre pokožku a zamšu je „kutis“ /lat. cutis/. Každá spomenutá vrstva plní inú funkciu a úlohy a podľa toho je rozdielne usporiadaná. Tesne pod zamšou sa rozprestiera „podkožie“, čiže vrstva podkožného tukového väziva /lat. hypodermis, subcutis/, ktorý je považovaný za súčasť kože ale niekedy za spojivový článok medzi kožou a svalstvom.

Podľa hrúbky epidermy rozdeľujeme kožu na tenkú (75 - 150 μm), ktorá je pokrytá vlasmi alebo chlpmi a pokrýva väčšinu tela; a hrubú (400 - 600 μm) bez chlpov, ktorá pokrýva povrch dlane a nôh.

Epiderma pozostáva z 5 vrstiev, a to stratum basale, stratum spinosum( spoločne sa nazývajú stratum germinativum), stratum granulosum, stratum lucidum (iba v hrubom type pokožky, bielkovina eleidín) a stratum corneum (nachádzajú sa tu odumreté bunky, ktoré sa od povrchu odlupujú v podobe šupín).

V epiderme sa nachádzajú keratinocyty, melanocyty (tvoria pigment melanín), Langerhansove bunky (makrofágy) a Merkelove bunky (mechanoreceptory), avšak tie iba v hrubom type pokožky.

---

- fyzikálnymi - ako sú tlak, nárazy, odieranie a iné mechanické poškodenia a poranenia, slnečné žiarenie, chlad a teplo. Tukové bunky v podkoží predstavujú akúsi vypchávku, ktorá funguje ako tlmič nárazov a chráni svalové tkanivá a ich väzivový obal. Keď je koža vystavená určitým vonkajším podnetom, rohová vrstva sa zosilňuje. Z tohto dôvodu sa na rukách alebo nohách tvoria v prípade opakovaného trenia mozole.

- chemickými - koža má ochrannú schopnosť hydrolipidického filmu a ochranného kyslého plášťa, tým pomáha chrániť telo pred škodlivými alkalickými chemickými látkami;

- aj biologickými - obraňuje nás pred inváziami mikroorganizmov, baktérií a vírusov. Rohová vrstva a jej ochranný kyslý plášť tvoria bariéru proti baktériám a plesniam. Ak niektoré prejdú prvou obrannou líniou, zareaguje imunitný systém kože. V rámci infekčných ochorení a alergií má aj imunitnú funkciu.
Dôležitú úlohu hrá v udržiavaní konštantnej telesnej teploty.

Tukové bunky v podkoží izolujú telo od chladu a tepla, avšak termoregulácia sa prejaví i napr. zúžením alebo rozšírením krvných ciev. Pokiaľ telesná teplota príliš vzrastie, prispievajú k jej zníženiu potné žľazy produkciou zvýšeného množstva potu a krvné cievy svojím rozšírením, ktoré umožňuje krvi pretekajúcej tesne pod kožou odovzdať teplo okoliu. Pokiaľ je človeku naopak zima, teplo sa zachováva tým, že potné žľazy sú neaktívne a v cievach dochádza ku sťahu.

Vďaka medzibunkovej hmote a kožným žľazám je schopná do určitej miery regulovať vstrebávanie žiaducich i nežiaducich látok. Koža je schopná vylučovať rôzne látky z tela a potením a vylučovaním solí ovplyvňuje vodný režim v tele. Obsahuje prirodzené hydratačné faktory pochádzajúce z mazových olejov rohovej vrstvy vrátane kyseliny mliečnej a urey. Tie na seba viažu vodu a pomáhajú zachovávať pružnosť, pevnosť a vláčnosť pokožky. Ak tieto faktory chýbajú, koža stráca vlhkosť a ak táto hodnota klesne pod 8 až 10 %, stáva sa drsnou, suchou, náchylnou na praskanie, prestáva plniť funkciu ochrannej bariéry. Pokožka sama má však schopnosť vodu zadržiavať, čo umožňuje nielen zachovávať si elasticitu, ale tiež udržovať rovnováhu tekutín a elektrolytov v organizme.
Prostredníctvom kožných pórov je koža schopná prijímať zo vzduchu kyslík a vylučovať oxid uhličitý a vodné pary. Dýchacia schopnosť kože je funkčne dôležitejšia ako vstrebávacia schopnosť. Tak aj jej obmedzené dýchanie sa prejavuje rôznym poškodením ako sú začervenanie, ekzém či zaparenie.

Je sídlom i senzorických orgánov, napr. vnímania tepelných podnetov, dotykov, bolestí. Obsahuje veľké množstvo buniek citlivých na dotyk, teplo, bolesť, tlak či svrbenie. Vďaka nervovým zakončeniam a obsahu veľkého množstva buniek je citlivá na tlak, vibrácie, dotyk, bolesť a teplotu.
Koža je zásobárňou energie, vstrebáva látky rozpustené v tukoch a reguluje prenikanie látok zvnútra tela do okolitého prostredia. Nadbytočná energia prijatá potravou sa vo forme tukov uskladňuje v podkožnom tukovom väzive. Tukové bunky v podkoží slúžia ako dôležité uskladňovacie jednotky pre živiny. Keď ich telo potrebuje, prenikajú do okolitých krvných ciev a tie ich prepravujú tam, kde sú potrebné.

Pôsobením ultrafialového žiarenia sa v koži syntetizuje vitamín D. Okrem pozitívneho vplyvu na stavbu kostí sa podieľa na činnosti imunitného systému. Keď je však pravidelne vystavovaná UV žiareniu, zvyšuje sa produkcia melanínu v bazálnej vrstve a koža sa chráni zhrubnutím a objavuje sa hyperpigmentácia. Tiež obsahuje špecifickú tukovú substanciu, ktorá robí kožu prakticky vodotesnú.
V neposlednom rade má regeneračnú schopnosť a tiež komunikačnú, napr. sčervenaním alebo zblednutím. Tým dávame aj náš momentálny či duševný stav na vedomie okoliu.

Zaujala vás táto téma a túžite sa o nej dozvedieť ešte viac?
Pre všetkých poznania chtivých Soaphoristov ponúkame tiež výber ďalších výživných zahraničných zdrojov súvisiacich s obsahom článku:
- What is the skin?
- What to know about hyperpigmentation
- Structure and functions of the skin