en
PIGMENTÁCIA KOŽE - VŠETKO, ČO POTREBUJETE VEDIEŤ
PIGMENTÁCIA KOŽE – VŠETKO, ČO POTREBUJETE VEDIEŤ
AKO PREBIEHA SYNTÉZA MELANÍNU
Dobre vedieť: Farbu našej kože ovplyvňuje okrem iného aj okysličený hemoglobín v prívodných a odkysličený hemoglobín v odvodných krvných vlásočniciach a cievach, obsah farebných látok, ako napríklad žltooranžového betakaroténu, v krvi a podkožnom tuku, hladina bilirubínu, ale i vrásky. Koža nemá rovnomernú farbu na celom tele a okrem pigmentácie závisí aj od hrúbky rohoviny. Na pleti, kde je rohovina tenšia, presvitajú krvné vlásočnice zo zamše a pokožka naberá ružovkastý nádych.
HYPOPIGMENTÁCIA - NEDOSTATOČNÁ TVORBA PIGMENTU - MELANÍNU
VITILIGO
K najznámejším ochoreniam patrí Vitiligo. Je to vrodené kožné ochorenie so zníženou funkciou až čistočnou či úplnou stratou melanocytov, ktorá vedie k vzniku depigmentovaných ložísk.
Na ich povrchu sa môžu objaviť rastúce chĺpky. Vyvolávajúcimi faktormi ochorenia bývajú napríklad spálenie na slnku, stres, lokálna trauma. Škvrny sa môžu vyskytovať na malej ploche, postihovať väčšie susediace oblasti, napr. horné končatiny a tvár, ale aj viac ako 80% povrchu pokožky. Bývajú lokalizované okolo očí alebo úst, na genitáliách alebo v ich okolí, nad kĺbmi a v mieste zaparenia. Vitiligo sa vyskytuje u jedného percenta populácie a prejaví sa obvykle do dvadsiateho roku veku. Škvrny sa v priebehu života zväčšujú alebo sa môžu objavovať aj nové na ďalších miestach. A bohužiaľ, aj keď sa rôznymi liečebnými metódami podarí škvrny odstrániť, veľmi často sa v priebehu života objavia znovu a mnohokrát s ešte väčšou intenzitou. Neodporúča sa podstupovať kozmetické chirurgické zákroky a nemali by sa aplikovať na pokožku dráždivé chemické prípravky, aby tak nezvýšili riziko zhoršenia stavu. Liečba je pomerne obtiažna a nebola objavená stopercentne účinná metóda.
Hoci fyzicky je človek v poriadku, postihnutie môže u pacientov vyvolať pocit menejcennosti alebo iné psychické ťažkosti, preto je v ich vlastnom záujme liečbu včas začať. Pre krátkodobejšie zamaskovanie svetlých miest sa môže využiť špeciálny make-up alebo rôzne druhy samoopaľovacích krémov. Účinnejšou a dlhodobejšou metódou je tzv. repigmentácia, teda obnovenie zafarbenia kože. Vykonáva sa najčastejšie fototerapiou, t.j. liečbou svetlom, s využitím ultrafialového žiarenia. Ak však vitiligo zasahuje viac ako 80% povrchu tela, je možné využiť tzv. depigmentáciu, teda odfarbenie zvyškov zdravej kože, aby tak došlo k zjednoteniu farby povrchu celého tela. Tento prístup sa volí až v prípade, ak všetky ostatné metódy zlyhali a využívajú sa pri ňom vysoké dávky hydrochinónu, uvažuje sa tiež o laserovej depigmentácii.
ALBINIZMUS
Ďalším ochorením je albinizmus, ktoré patrí medzi dedičné choroby, a preto sa môže v jednej rodine vyskytovať aj u niekoľkých osôb. Postihuje jedincov všetkých rás a jeho prejavy sa objavujú už od narodenia. Táto porucha sa vyskytuje zhruba u asi 1 z 20 tisíc ľudí v USA. Napríklad v Afrike je toto číslo až 1 z 3 tisíc. Jedná sa o ochorenie, ktoré je dedičné autozomálne recesívne, čo znamená, že sa u jedinca prejaví iba v prípade, keď je tento gén poškodený na oboch chromozómoch. V opačnom prípade môže byť jedinec iba prenášačom a ochorenie sa u neho neprejaví. Predstavuje však riziko prenosu choroby na svojich potomkov. Podstatou tohto ochorenia je vrodená neprítomnosť enzýmu tyrozinázy, ktorý je nutný pre tvorbu melanínu. Nevytvára sa a v dôsledku chýbania melanínu sa prejaví na koži jej veľmi svetlou farbou, svetlými až bielymi vlasmi a chlpmi a červeno sfarbenými očami. Nedostatok melanínu sa prejavuje predovšetkým na troch častiach tela, a to na koži, na očiach a na vlasoch. Albíni majú vždy výrazne svetlejšiu až belavú kožu, ktorá je oveľa citlivejšia na UV žiarenie prichádzajúce zo slnka, než je tomu u zdravých jedincov. Ľudia s albinizmom syntetizujú vitamín D päťkrát rýchlejšie ako ľudia s tmavšou pleťou.
Aj z tohto dôvodu je nutné starostlivosti o takúto pokožku venovať zvýšenú pozornosť a chrániť ju pred slnečným žiarením. Postihnutí jedinci majú tiež svetlo sfarbené vlasy a ďalšie ochlpenie a červené oči, čo je spôsobené presvitaním drobných krvných ciev skrz bezfarebné oko. Choroba je často sprevádzaná poruchou videnia, ktorá vzniká v dôsledku poruchy nervového prepojenia medzi okom a mozgom. Podľa rozsahu postihnutia sa rozlišuje niekoľko typov ochorenia. Tzv. okulokutánna forma je charakteristická ovplyvnením všetkých troch hlavných inštitúcií, zatiaľ čo pri okulárnej forme je ovplyvnené iba sfarbenie očí. U menšej skupiny pacientov je popisovaný tzv. čiastočný albinizmus, pri ktorom je porušená iba distribúcia melanínu. Niektoré časti tela sú potom biele, iné zase majú normálne sfarbenie. Existujú aj prípady, kedy je síce porušená tvorba melanínu, ale pretože pretrváva tvorba a distribúcia ostatných telových farbív, môžu byť pacienti sfarbení normálne, alebo má ich koža a vlasy len mierne svetlejší odtieň než u zdravých jedincov. Podobný stav albinizmu vzniká aj v prípade čiastočnej mutácie génu, kedy sú príznaky vyjadrené s nižšou intenzitou. Vlasy sú v tomto prípade farby slamy a očné vady sú miernejšieho rázu.
Komplikácia albinizmu sa odvíja od systémov, ktoré sú pri tomto ochorení postihnuté. Ide najmä o očný aparát, kedy môže dôjsť k výpadku centrálneho zrakového poľa, zhoršeniu ostrosti pri videní a celý stav sa môže zhoršiť až do vzniku slepoty. Jedinci s albinizmom sú k UV žiareniu oveľa citlivejší než ostatní jedinci, a to nielen na koži, ale ohrozuje ich práve aj prienik UV lúčov do oka. Účinná terapia albinizmu bohužiaľ ešte neexistuje. Dôležité sú však preventívne opatrenia, keď sa už albinizmus prejaví. Kvôli vyššej náchylnosti kože k poškodeniu slnečným žiarením je nutné, aby albíni pravidelne používali opaľovacie krémy s vysokým ochranným faktorom. Oči si chránia pred nadmerným osvetlením slnečnými okuliarmi, ale všeobecne vyhľadávajú skôr tienisté miesta a priamemu svetlu sa vyhýbajú. Takzvaný strach zo svetla, čiže svetloplachosť alebo fotofóbia, je ďalším príznakom ľudí trpiacich albinizmom. Očné vady je potom možné riešiť chirurgickým zákrokom a používaním okuliarov alebo kontaktných šošoviek. Všeobecne platí, že albinizmus nespôsobuje životné útrapy v prípade, kedy vieme, ako s ním žiť.
HYPERMIGMENTÁCIA – NADMERNÁ TVORBA PIGMENTU - MELANÍNU
Poruchy pigmentácie sú tvorené najčastejšie základnými typmi fyziologických farbív, t.j. melanínom, hemoglobínom (oxyhemoglobínu, karboxyhemoglobínu) alebo karoténom. Za normálnych okolností sú melanocyty v bazálnej vrstve usporiadané jednotlivo a sú od seba vzdialené. Pri určitých okolnostiach dochádza k ich hromadeniu na určitom mieste pokožky. Dôsledkom je zoskupenie pigmentu, ktorý vytvorí farebné škvrny rôznej veľkosti a tvaru.
Podľa pôvodu možno melanínové hyperpigmentácie rozdeliť na
- vrodené, ktoré sú geneticky podmienené a vyskytujú sa najmä u rusovlasých alebo svetlovlasých jedincov. Prejavujú sa pehami, ktoré sa typicky vyskytujú v centrálnej časti tváre, na pažiach, v hornej tretine hrudníka alebo chrbta;
- získané, kde hyperpigmentácia najčastejšie postihuje osoby s vyšším fototypom. Vyskytuje sa u žien stredného veku, ich výskyt ale stúpa aj u mužov.
Dobre vedieť: Poruchy kožnej pigmentácie patria k častým kozmetickým nedostatkom, niektoré sú aj zdravotne rizikové. Zmeny pigmentácie sa vyskytuje až u 10-20% žien v aktívnom veku užívajúcich antikoncepciu, preto práve táto skupina žien by mala venovať veľkú pozornosť prevencii. Poruchy hyperpigmentácie kože sa môžu prejavovať v rôznych formách, ako sú pehy, pigmentové névy a škvrny, t.j. pečeňové škvrny alebo odborne melasma resp. chloasma, materské znamienka a najvážnejším je melanóm.
PEHY
Najnepatrnejšími poruchami pigmentácie sú práve pehy. Pehy sú symetricky rozosiate ostro ohraničené žltohnedé až hnedé fliačiky s veľkosťou niekoľkých milimetrov a vidíme ich hlavne na tvári a dekolte, na ramenách, rukách i nohách. Nepovažujú sa za chybu krásy, ba naopak, dodávajú osobitnú jedinečnosť. Dispozícia na ich tvorbu je dedičná. Vyskytujú sa najmä u ľudí s bledou pokožkou, blond alebo ryšavými vlasmi. Začínajú sa objavovať už u dvojročných detí, ich počet postupne narastá počas dospievania a v staršom veku opäť klesá. Od ostatných pigmentových defektov sa líšia tým, že intenzita ich sfarbenia sa počas roka mení. Objavujú sa s prvým jarným slnkom a väčšinou príchodom studených mesiacov sa strácajú. Vo všeobecnosti sú absolútne neškodné a nevzniká z nich rakovina kože. Napriek tomu, niektorí ľudia v týchto bodkách vidia najväčšie zlo a chcú sa ich zbaviť. Natrvalo sa odstrániť nedajú, vieme ich iba zmierniť. Je potrebné sa zrieknuť úmyselného opaľovania a nevychádzať na slnko bez použitia opaľovacích prípravkov a krémov s UVA a UVB filtrom. Cez deň nám výborne poslúži i vrstva make-upu. Stravu je užitočné doplniť o extra dávku beta-karoténu, vitamíny B, C a E, kyselinu listovú a zinok. Najjednoduchšou cestou sa ich zbavíme používaním bieliacich prípravkov, avšak treba si pripustiť fakt, že keď ich prestaneme používať, pehy sa objavia zas. Kožný lekár dokáže pomôcť chemickým pílingom, intenzívnym pulzným svetlom alebo laserom. Ak si vyberieme z "osvedčených" rád starých materí, majme na pamäti, že niekedy menej je viac. Viaceré prírodné suroviny sa pýšia bieliacimi účinkami. Výborne sa osvedčila citrónová šťava či odvar z petržlenovej vňate i uhorková šťava. Ale dávajme si veľký pozor pri ich aplikácii a hlavne na periodicite, lebo príliš častá a nevhodná aplikácia môže spôsobiť podráždenie.
PIGMENTOVÉ NÉVY – MATERSKÉ ZNAMIENKA
Vrodené pigmentové névy sú ojedinelé, len zriedka početné, ostro ohraničené prejavy nahromadeného pigmentu, ktoré má od narodenia alebo ranného veku mnoho z nás. Jedná sa o nezhubný prejav vo forme materských znamienok, ktoré spôsobujú zmnožené melanocyty tvoriace hniezda. Výrazne nevystupujú nad povrch pokožky a môžu pretrvávať po celý život. Ich množstvo závisí od dedičnosti, klimatických podmienok a fototypu. Zvyčajne sú neškodné, ale znamienka krásy, ktoré menia svoj tvar, veľkosť či sfarbenie, môžu zabolieť či svrbieť. Pri vzniku tejto situácia by mal znamienka skontrolovať kožný lekár. Rizikové sú neustále sa zväčšujúce tmavé až čierne znamienka, mokvanie. Keď presiahnu priemer piatich milimetrov, je odporúčané ich dať odstrániť a histologicky vyšetriť. Odstránenie znamienka je jednoduchá záležitosť. V dnešných časoch by mal každý zaklopať na dermatologickú ambulanciu aspoň raz ročne a nechať si pozrieť celé telo, pretože rozlíšiť nebezpečné znamienko od bežného dokáže len odborník.
Získané pigmentové škvrny a névy pribúdajú na našom tele plynutím času. Solárne lentigo predstavuje ostro ohraničenú svetlohnedú až hnedú škvrnu, ktorá sa však nevyvyšuje nad povrch pokožky. Typicky sa vyskytujú na slnkom exponovaných miestach tela ako sú ruky, centrálna časť tváre, nos a spánky. Priemer týchto név sa pohybuje v rozmedzí od niekoľkých milimetrov až do niekoľkých centimetrov. Nové pigmentové névy vznikajú najmä do 30. roku života, pričom je ich vznik prirodzeným prejavom starnutia. V dospelosti máme priemerne 20 pigmentových znamienok a škvŕn, ale ich počet závisí od mnohých faktorov. Osobitnú pozornosť treba venovať névam vo vlasoch, na dlaniach a chodidlách, tak ako aj na iných častiach tela, ktoré sú opakovane vystavené dráždeniu, t.j. treniu, holeniu a iným mechanickým či chemickým dráždeniam. Spoločnou nepríjemnou vlastnosťou týchto útvarov je, že môžu ukrývať nádorové bujnenia.
Nepravidelnú hyperpigmentáciu podporuje aj trenie, škrabanie, teplo a vek. Pred pubertou je tento jav zriedkavý, ale postupom času dochádza k presunu pigmentu a vytváraniu rôznych pigmentových škvŕn. Tieto útvary sa tiež nazývajú stareckými škvrnami. Iným typom sú pečeňové škvrny, ktorých príčina vzniku neznamená stále len poruchu pečene. Ďalšie hyperpigmentácie nazývané melazmami či chloazmami môžu vzniknúť pri užívaní antikoncepcie alebo hormonálnej terapie, pri hormonálnych poruchách či zmenách počas tehotenstva alebo menopauzy. Tiež ich môžu spôsobovať určité ochorenia vaječníkov, štítnej žľazy či žlčníka. Na druhej strane môžu ich vyvolať vonkajšie vplyvy, ako už spomínané slnečné žiarenie a fotosenzibilizujúce látky. Tie sa nachádzajú aj v určitých rastlinách ako napríklad parasca, boľševík obrovský a niektoré kvitnúce trvalky. Tieto rastliny zapríčiňujú zápalové reakcie a bolestivé pľuzgieriky, po ktorých ostáva na pokožke narušená pigmentácia. Avšak tieto škvrny môžu byť tiež reakciou na nevyhovujúcu kozmetiku. Bergamotový olej, kvôli obsahu zložky bergaptén, sa stál terčom kritiky. Používal sa v nadmiere do vonnej kozmetiky a spôsoboval trvalé škvrnky. Dnes sa tento olej výlučne používa len zbavený uvedenej zložky. V lete by sme nemali používať ani požívať výrobky s obsahom ľubovníka bodkovaného, kvôli obsahu farbiva hypericín.
MELANÓM A RAKOVINA KOŽE
Melanóm predstavuje závažný problém, pretože je známkou rakoviny kože. Nádory kože sú najčastejšími zo všetkých zhubných nádorov. Alarmujúcim faktom je, že ich výskyt stúpa každých desať rokov zhruba o 10% a postihujú už všetky generácie. Môžu sa objaviť na zdravej pokožke, ale často vznikajú na mieste predchádzajúcich kožných zmien, napr. chronických defektov či jaziev po popáleninách. Delenie buniek kože za normálnych okolností prebiehať pod kontrolou, ale môžu nastať situácie, keď z rôznych príčin v jadre bunky prestane fungovať riadiaci a kontrolný systém. Bunka nedostane signál na zastavenie delenia a postupne vznikne enormné množstvo, čiže viac miliónov buniek. Akonáhle sa kožný melanocyt začne nekontrolovane množiť, vzniká nádor, t.j. kožný melanóm, ktorý patrí k najzhubnejším nádorom. Kým normálne bunky sú schopné produkovať najviac 50 generácií buniek, bunky zhubného nádoru sú schopné sa deliť do nekonečna. Bunky sa stávajú agresívnymi a silu kladú na zabezpečenie priestoru a živín pre ďalšie delenie. Tieto hniezda buniek treba čo najskôr odstrániť, lebo ohrozujú život nositeľa. Pri zhubných ochoreniach kože, ktoré sú dobre viditeľné, dáva samovyšetrovanie veľkú nádej na včasné spozorovanie choroby. Odborný lekár posúdi, či ide skutočne o rakovinu, alebo, ako je to v mnohých prípadoch, len o neškodné zmeny. Ak sa však včas neliečia, môžu spôsobiť až smrť.
Melanóm je mimoriadne zákerný a zvyčajne vytvára metastázy /gr. meta: medzi, stasis: hromadenie/ do vzdialených tkanív a orgánov. Ohrozuje najmä osoby s rodinným výskytom melanómov, osoby svetlej pleti, plavo a rusovlasých, ľudí so skonom k rýchlemu spáleniu a tiež osoby s mnohopočetnými pigmentovými névami, najmä neobvyklého výzoru. Jedným z rizikových faktorov je nadmerná expozícia slnečnému žiareniu. Nebezpečné sú najmä opakované spálenia kože v detstve. Kožné melanómy vznikajú len zriedka pred pubertou. Zväčša sa objavujú po 40. roku života, ale čoraz častejšie.
AKO NA SAMOVYŠETRENIE / SAMOPOZOROVANIE ZMIEN KOŽNÝCH PIGMENTÁCIÍ
Pri sledovaní pigmentových škvŕn je vhodné sa riadiť schémou ABCDE. Ak pozorujeme zmenu už len jedného z nižšie uvedených kritérií, alebo akýkoľvek iný neobvyklý kožný prejav, mali by sme bezodkladne navštíviť dermatológa. Osobitnú pozornosť treba venovať névam vo vlasoch, na dlaniach a chodidlách, tak ako aj na iných častiach tela, ktoré sú opakovane vystavené dráždeniu, t.j. treniu, holeniu a iným mechanickým či chemickým dráždeniam. Tiež je mylné sa domnievať, že znamienka, ktoré sú v rovine kože, nie sú nebezpečné a nebezpečenstvo choroby predstavujú len tie, ktoré vyčnievajú.
Kritériá sú nasledovné:
A /angl. asymmetry: asymetria/ Typické pigmentové névy majú okrúhly tvar alebo oválny. Väčšina podozrivých má tvar asymetrický a hrboľatý povrch.
B /angl. borders: ohraničenie/ Hrany pigmentových név by mali byť pravidelné a ostro ohraničené. Rozpraskaný okraj či nepravidelné výbežky a výrastky nabádajú ku ostražitosti.
C /angl. color: farba/ Treba dbať na rovnomerné zafarbenie pigmentových név a to do svetlohnedej až tmavohnedej. Zmena farby či nepravidelná pigmentácia môžu byť varovným signálom.
D /angl. diameter: priemer/ Typické pigmentové névy zvyčajne majú priemer do 5mm, melanóm omnoho väčší.
E/angl. elevation: vyvýšenie, rozvoj/ Pozornosť treba zbystriť v prípadoch, keď pokojné pigmentové névy začnú prevyšovať nad úroveň kože.
Za normálnych okolností keratínocyt na svojej ceste k povrchu pokožky stráca schopnosť delenia, odumiera a vytvára zrohovatenú vrstvu. Rakovinotvorné keratínocyty si však schopnosť delenia zachovávajú a preto nevytvárajú zrohovatenú vrstvu. Roky slnenia a niektoré chemické látky môžu vyvolať vznik nádorov zo zmutovaných buniek zárodočnej vrstvy pokožky. Našťastie, na rozdiel od melanómových kožných nádorov, nemelanómové zvyčajne nemetastázujú, čo umožňuje dosiahnuť pomerne vysoké percento liečenia. Odlišujeme však dva typy karcinómov.
Bazocelulárny karcinóm, t.j. bazalióm vzniká z bazálnych buniek na slnkom vystavených častiach kože, najčastejšie na očných viečkach, vo vnútornom kútiku oka, na tvári, chrbte rúk hlave, šiji a ušniciach, zriedkavejšie na iných častiach tela. Vyskytuje sa rovnako často u oboch pohlaví. Typický je jeho pomalý rast počas viacerých rokov až desaťročí. Neliečený ničí okolité zdravé tkanivo, ale nikdy nemetastázuje, avšak občas krváca. Jestvujú rôzne formy bazaliómov odlišujúcich sa svojim tvarom a vzhľadom. Uzlíkovitý typ rastie vo forme šedobledého až perleťového pologuľovitého uzlíka. Môže dosahovať veľkosť hrášku až lieskovca. Charakteristické je, že z neho sa rozbieha jedna i viac krvných cievok. Niekedy v stredovej časti poklesne. Vredovitý typ pripomína nehojaci sa vred s tupým okrajom. Plochý typ vyzerá ako nehojaca sa ružovo-perleťová škvrna, ktorá sa nanajvýš potiahne tenkou blanou, ale tá sa zasa poruší. Typický okraj v tvare šnúry periel u oboch však umožňuje diagnózu bazaliómu. Všetky formy rastú pomaly počas niekoľkých mesiacov až rokov. Neprejavujú sa bolesťou a tak ich mnohí ani neberieme vážne. Prejavujú sa najmä od 60. roku, ale pri genetickom zaťažení už od 30. roku. V súčasnosti je, žiaľ, najčastejším nádorovým ochorením.
Spinocelulárny karcinóm alebo spinalióm sa taktiež vyskytuje na lokalitách tela často vystavených UV žiareniu, najmä však na čele, nose, spánkoch, lícach, spodnej pere a na chrbtoch rúk. U mužov sú viac ohrozené aj ušnice, šija a plešina. Jeho zdrojom sú najmä keratínocyty vo vrstve tŕnitej. Vyskytuje sa asi desaťkrát zriedkavejšie ako bazalióm, častejšie však u mužov a okolo 50. roku života. Oproti bazaliómu je zvyčajne šupinatejší a vystupuje nad povrch kože. Prerastá do okolia, poškodzuje miesto vzniku. Po dosiahnutí určitej veľkosti metastázuje v prvom rade do oblastných lymfatických uzlín a neskôr aj do vzdialenejších orgánov.
Všetky kožné nádory vznikajú postupne a ich výzor môže byť veľmi pestrý. V počiatočnom štádiu nespôsobujú príliš ťažkosti, avšak skúsený dermatológ je schopný odhaliť začínajúce bujnenie a ochrániť nás pred zákernou chorobou.
