en
POD POVRCHOM POKOŽKY
POD POVRCHOM POKOŽKY
Koža tvorí ochranný obal nášho tela, ale plní aj množstvo ďalších nezastupiteľných funkcií. Na jej povrchu sa nachádza pokožka, ktorá prichádza do kontaktu s okolitým svetom. Čo sa však skýva pod ňou a ako tieto hlbšie vrstvy ovplyvňujú náš vzhľad?
ZAMŠA
Zamša /lat. dermis/ a jej „súčiastky“ bez pochýb podmieňujú vzhľad pokožky vo veľkej miere. Či pokožka pôsobí zdravo, mlado i pružne ako broskynka alebo staro a vráskavo, závisí najmä práve od tejto poddajnej mäkkej vrstvy.
Zamša sa nachádza tesne pod pokožkou a v priemere je hrubá asi 2mm, teda niekoľkokrát viac ako pokožka. Najhrubšia je na chrbte a podobne ako pokožka, najtenšia na očných viečkach. Jej hrúbka sa zväčšuje v priebehu puberty, ale následne dochádza k stagnácii a po prekročení päťdesiatky sa už znižuje. Na rozdiel od pokožky, základom zamše nie sú bunky, ale väzivové vlákna, t.j. elastín, kolagén a retikulín. Nachádzajú sa v nej aj fibroblasty, bunky imunitnej obrany, kyselina hyalurónová, lymfatické a krvné cievky a množstvo ďalších žliaz, ako aj vlasových korienkov a hmatových teliesok.
ZAMŠA
Zamša /lat. dermis/ a jej „súčiastky“ bez pochýb podmieňujú vzhľad pokožky vo veľkej miere. Či pokožka pôsobí zdravo, mlado i pružne ako broskynka alebo staro a vráskavo, závisí najmä práve od tejto poddajnej mäkkej vrstvy.
Zamša sa nachádza tesne pod pokožkou a v priemere je hrubá asi 2mm, teda niekoľkokrát viac ako pokožka. Najhrubšia je na chrbte a podobne ako pokožka, najtenšia na očných viečkach. Jej hrúbka sa zväčšuje v priebehu puberty, ale následne dochádza k stagnácii a po prekročení päťdesiatky sa už znižuje. Na rozdiel od pokožky, základom zamše nie sú bunky, ale väzivové vlákna, t.j. elastín, kolagén a retikulín. Nachádzajú sa v nej aj fibroblasty, bunky imunitnej obrany, kyselina hyalurónová, lymfatické a krvné cievky a množstvo ďalších žliaz, ako aj vlasových korienkov a hmatových teliesok.
V zamši rozoznávame dve vrstvy a to, papilárnu a retikulárnu. Papilárna vrstva predstavuje nepravidelné zaklinenie, čiže papily, ktorými sa zamša dotýka pokožky. Tvoria dermo-epidermálnu bariéru a umožňujú nielen pevné spojenie týchto vrstiev. Pod ňou a rozprestiera oveľa hrubšia retikulárna vrstva. Obsahuje gél tvorený vodou a kyselinou hyalurónovou, inými slovami extracelulárny matrix. V tomto matrixe sa nachádzajú aj väzivové bunky, t.j. fibroblasty a všetkými smermi prepletajú bielkovinové vlákna kolagénu, určitými smermi aj vlákna elastínu. Retikulárnu vrstvu drží dohromady riedka sieť retikulínových vlákien. Nachádzajú sa tu i šikmé stĺpce vlasov alebo chlpov zasadených do vlasových pošiev, ku ktorým priliehajú vačky mazových žliaz a kolmo do hĺbky sa ponárajú klbká potných žliaz.
MAZOVÉ ŽĽAZY
Mazové alebo tukové žľazy /lat. glandulae subaceae/ sú drobné kožné žľazy ústiace spravidla do vlasových pošiev. V koži ich máme viac ako tristotisíc a vyskytujú sa takmer na celej ploche nášho tela. Najväčší počet sa nachádza na tvári, osobitne na brade, čele a vlasatej časti hlavy, ako aj na hornej polovici chrbta a nad hrudnou kosťou. Hustota mazových žliaz závisí od hustoty ochlpenia a vlasatosti, pretože ich vývod vyúsťuje do vlasového vačku.
Mazové alebo tukové žľazy /lat. glandulae subaceae/ sú drobné kožné žľazy ústiace spravidla do vlasových pošiev. V koži ich máme viac ako tristotisíc a vyskytujú sa takmer na celej ploche nášho tela. Najväčší počet sa nachádza na tvári, osobitne na brade, čele a vlasatej časti hlavy, ako aj na hornej polovici chrbta a nad hrudnou kosťou. Hustota mazových žliaz závisí od hustoty ochlpenia a vlasatosti, pretože ich vývod vyúsťuje do vlasového vačku.
Veľkosť mazovej žľazy je nepriamo úmerná veľkosti tohto vačku, s ktorým je spojená. Na vlasatej časti hlavy, kde folikul vlasu je zapustený asi 4mm pod povrchom, sú mazové žľazy menšie. Na tvárovej časti hlavy, kde folikul chĺpku je zapustený asi 2mm pod povrchom, je mazová žľaza väčšia. Na naše nešťastie práve na nose, brade a lícnych kostiach, kde sú chĺpky takmer neviditeľné, sú práve mazové žľazy najväčšie. Na očných viečkach, perách a vonkajších pohlavných orgánoch sú mazové žľazy bezvlasé, kým na dlaniach a chodidlách absolútne chýbajú.
Produkujú hustú a mastnú hmotu, ktorá sa nazýva kožný tuk, a ktorá potom nepretržite preniká na povrch, kde mastí vlasy, chlpy a kožu. V detstve a starobe sú len málo aktívne, len neskôr ich činnosť súvisí s vnútornými a vonkajšími vplyvmi. Tieto žľazy vyprodukujú denne cca 2g mazu, zložitej zmesi lipidov.
Jeho význam je obrovský, totiž bez tejto ochrany by koža vyschla a odlupovala sa bez možnosti obnovy. Vyprodukovaný maz zlepšuje elasticitu pokožky a vlasov. Avšak na druhej strane spôsobuje aj kozmetické problémy, nadmerný mazotok až komedómy, v extrémnych prípadoch až ochorenia ako je akné. Môžu však spôsobovať problémy aj ľuďom so suchou pokožkou. Na ramenách, stehnách a sedacej časti sa upchávajú vývody žliaz suchým mazom. Práve pod nimi majú baktérie výborné podmienky na množenie a následne vznikajú zapálené vyrážky.
Jeho význam je obrovský, totiž bez tejto ochrany by koža vyschla a odlupovala sa bez možnosti obnovy. Vyprodukovaný maz zlepšuje elasticitu pokožky a vlasov. Avšak na druhej strane spôsobuje aj kozmetické problémy, nadmerný mazotok až komedómy, v extrémnych prípadoch až ochorenia ako je akné. Môžu však spôsobovať problémy aj ľuďom so suchou pokožkou. Na ramenách, stehnách a sedacej časti sa upchávajú vývody žliaz suchým mazom. Práve pod nimi majú baktérie výborné podmienky na množenie a následne vznikajú zapálené vyrážky.
Vlasy vo forme jemného páperia /lat. lanugo/ sa začnú vytvárať už počas prenatálneho života, t.j. od 8. týždňa v oblasti obočia, hornej pery a brady a od 4. mesiaca na hlavičke. Počas dvoch posledných mesiacov pred narodením sa charakter vlasov zmení podľa lokality na tele. Po pôrode laguno prirodzene mizne. Novorodenec má na hlave jemnučké vlasy /lat. pili/ rôznej dĺžky. Ich farba pritom nemusí zodpovedať farbe vlasov niektorého rodiča. Rodičia sa často čudujú, ale vysvetlenie je celkom jednoduché a súvisí s vývinom prebiehajúcim v matkinom tele a tiež s vývojom ľudskej rasy.
VLASY A OCHLPENIE
Krátko po narodení má batoľa krátke chĺpky /lat. vellus/, ktoré nám zostali ako pamiatka po srsti. Chĺpky sa tvoria priamo pod pokožkou a sú v podstate nevnímateľné, lebo sú málo pigmentované a tenučké cca 0,015mm. Chýbajú len na perách, chodidlách, nechtoch a dlaniach. Okolo 6. mesiaca života u väčšiny detí dochádza k zreteľnému vypadaniu a nárastu nových, ale stále jemných vlasov. Až medzi druhým a tretím rokom sa tieto jemné vlásky menia na bohato pigmentované silnejšie vlasy. Najvýraznejšia zmena ovlasenia nastáva v puberte a vysokom zrelom veku. V dospelosti našu pokožku tela pokrýva 2-5 miliónov chĺpkov a vláskov, ale v závislosti od rôznych faktorov ako sú vek, pohlavie, lokalita na tele, genetické vplyvy, výživa a podnebie. Na 1cm2 chrbta máme približne 15-20 chĺpkov.
Chlpy v nose a vlásky tvoriace obočie či mihalnice sú kratšie ako 5mm, ale vlásky fúzov, ochlpenie pod pazuchami a na vonkajších pohlavných orgánoch sú dlhšie ako 5mm. Na vlasatej časti hlavy máme samozrejme vlasy. Priemerný Stredoeurópan má vlas takmer rovný, v priereze guľato-oválny o hrúbke 0,07mm, ako aj Škandinávci len o hrúbke 0,09mm. Číňania a Japonci majú rovné vlasy tiež o hrúbke až 0,1mm, ale Africkí černosi majú vlasy kučeravé, v priereze elipsy a o hrúbke 0,09mm. Všeobecne platí, že čím ďalej východnejšie, tým má domáce obyvateľstvo hrubšie a pevnejšie vlasy.
Krátko po narodení má batoľa krátke chĺpky /lat. vellus/, ktoré nám zostali ako pamiatka po srsti. Chĺpky sa tvoria priamo pod pokožkou a sú v podstate nevnímateľné, lebo sú málo pigmentované a tenučké cca 0,015mm. Chýbajú len na perách, chodidlách, nechtoch a dlaniach. Okolo 6. mesiaca života u väčšiny detí dochádza k zreteľnému vypadaniu a nárastu nových, ale stále jemných vlasov. Až medzi druhým a tretím rokom sa tieto jemné vlásky menia na bohato pigmentované silnejšie vlasy. Najvýraznejšia zmena ovlasenia nastáva v puberte a vysokom zrelom veku. V dospelosti našu pokožku tela pokrýva 2-5 miliónov chĺpkov a vláskov, ale v závislosti od rôznych faktorov ako sú vek, pohlavie, lokalita na tele, genetické vplyvy, výživa a podnebie. Na 1cm2 chrbta máme približne 15-20 chĺpkov.
Chlpy v nose a vlásky tvoriace obočie či mihalnice sú kratšie ako 5mm, ale vlásky fúzov, ochlpenie pod pazuchami a na vonkajších pohlavných orgánoch sú dlhšie ako 5mm. Na vlasatej časti hlavy máme samozrejme vlasy. Priemerný Stredoeurópan má vlas takmer rovný, v priereze guľato-oválny o hrúbke 0,07mm, ako aj Škandinávci len o hrúbke 0,09mm. Číňania a Japonci majú rovné vlasy tiež o hrúbke až 0,1mm, ale Africkí černosi majú vlasy kučeravé, v priereze elipsy a o hrúbke 0,09mm. Všeobecne platí, že čím ďalej východnejšie, tým má domáce obyvateľstvo hrubšie a pevnejšie vlasy.
Strihaním, holením či depiláciou vlasy a chĺpky ani nespevňujeme ani nenarastú rýchlejšie, pretože zóna rastu je hlboko v koži. Keďže strihaním odstránime tenší špicatý koniec vlasu, zastrihnuté vlasy sa zdajú hustejšie, ale počet vlasových vačkov je určený rodovo. Vlas rastie priebežne tak, ako je to zakódované v dedičnom programe človeka a tieto procesy riadia hormóny. Predpokladom rastu vlasu je vytvorenie vačku. Vlasový vačok vzniká v skorom štádiu embryonálneho vývoja. Vytvárajú sa bunky, t.j. vlasové zárodky. Množia sa na povrchu krvných kapilár až vytvoria papilu. Neustálym bunkovým delením sa zároveň s vytvorením vačku objavuje na povrchu pokožky vlas.
Vlas sa skladá z dvoch základných častí, ako vlasový korienok a vlasový stvol. Vlasový korienok je uložený vo vlasovom folikule. Na spodnej strane sa rozširuje do vlasovej cibuľky, ktorá sa obklopuje cez vlasové papily. Tu sa nachádzajú matrice, ktoré bunkovým delením vytvárajú bunkovú štruktúru vlasu. Tak sa neustále vytvára vlasová substancia, ktorá je vytláčaná nahor k povrchu vlasu. Bunky rohovatejú a vytvárajú vlasový stvol, ktorý sa skladá z odumretých, keratinizovaných buniek. Ich rast sa zastaví až na konci života.
Vlas sa skladá z dvoch základných častí, ako vlasový korienok a vlasový stvol. Vlasový korienok je uložený vo vlasovom folikule. Na spodnej strane sa rozširuje do vlasovej cibuľky, ktorá sa obklopuje cez vlasové papily. Tu sa nachádzajú matrice, ktoré bunkovým delením vytvárajú bunkovú štruktúru vlasu. Tak sa neustále vytvára vlasová substancia, ktorá je vytláčaná nahor k povrchu vlasu. Bunky rohovatejú a vytvárajú vlasový stvol, ktorý sa skladá z odumretých, keratinizovaných buniek. Ich rast sa zastaví až na konci života.
PODKOŽNÝ TUK
Podkožné väzivo alebo iným slovom podkožie /lat. subcutis/ je vrstva kože, ktorá sa nachádza priamo pod zamšou a obsahuje podkožný tuk. Najvrchnejšia vrstva podkožného tukového väziva je priemerne uložená 2mm pod povrchom. Od zamše je oddelené len neostro, ale od ostatných orgánov ohraničené väzivovou blanou. Spolu s vodným mokom tvorí mäkkú a pružnú podkožku pre zamšu a tá podkožku pre pokožku. Je tvorená väzivovými bunkami (kolagénové a elastické vlákna), umožňuje posúvanie kože proti svalom a vnútorným častiam tela a tiež ukladanie zásobného tuku. Plní podstatné úlohy. Tlmí vonkajšie nárazy a otrasy, pôsobí ako izolátor, t.j. chráni vnútorné orgány proti vplyvu teplôt a zabraňuje stratám tepla, tvorí ochranný obal pre nervy a žily. Podkožie tiež obsahuje tukové bunky slúžiace ako zásobáreň energie, sú v nich rozpustené aj vitamíny A, D, E a K.
V tejto vrstve dochádza k hromadeniu tekutiny pri tvorbe edémov a nachádzajú sa v nej aj vlasové cibuľky a klbká potných žliaz. Napríklad očné viečka skoro neobsahujú žiaden tuk, ako aj ušné boltce a chrbát nosa. Ostatné očné partie a koža na prednej strane krku majú slabú vrstvu tuku, čo prispieva k rýchlej tvorbe vrások. Nanešťastie, najviac zásobného tuku sa ukladá samozrejme v sedacej časti a v horných častiach stehien, v brušnej dutine a okolo pása. Miestne ohraničené tukové vankúšiky nájdeme na chodidle a tvárovom svale. Podľa stavu výživy môže dosiahnuť hrúbku od pár mm až po niekoľko cm.
V bielkovinovej sieti sú hroznovito usporiadané tukové bunky menom adipocyty. Uchovávajú nadbytočné živiny nespotrebované organizmom vo forme tuku. Zásobný tuk tvorí približne 8% až 30% telesnej hmotnosti. V adipocytoch sa ukladá nerovnomerne. Množstvo adipocytov u jedincov je rôzne. Vznikajú v troch obdobiach, a to v priebehu tretieho trimestra tehotenstva, v prvom roku života a na začiatku puberty. Neskôr sa ich počet nemení. Ak schudneme, naše tukové bunky sa scvrknú, avšak ak kilá pribudnú, naše bunky sa zväčšia, ale ich počet sa nemení. Množstvo a rozloženie tukového tkaniva vytvára krivky tela. Bez neho by sme boli len odstrašujúce kostry potiahnuté kožou. Podľa množstva podkožného tuku je tukové tkanivo rozdielne hrubé. Opornú štruktúru tukového väziva tvorí riedka sieť glejovitého kolagénu a retikulínu. Jednou z príčin vzniku celulitídy je odlišná štruktúra sieťovania týchto bielkovinových vlákien u mužov a žien.
Tento efekt využíva aj invazívny zákrok esteticko-plastickej-chirurgie, čiže liposukcia. Jej princípom je lokálna deštrukcia a následné odsatie tukového tkaniva z podkožia. Odsatie sa uskutočňuje pomocou liposukčných kanýl otvormi v koži. Tukové ložiská sa môžu odsávať z prednej brušnej steny, zo stien, bokov, vnútornej strany kolien, drieku i na lícach, brade, krku a šiji. Pri liposukcii sa redukuje počet tukových buniek a na danom mieste nové už nevznikajú. Pozor! Neznamená to však, že sa nebudú nafukovať tukové bunky na inom mieste, ak máme nadmerný energetický príjem.
