CITLIVOSŤ KOŽE A NEŽIADUCE REAKCIE (NIELEN) NA KOZMETIKU

CITLIVOSŤ KOŽE A NEŽIADUCE REAKCIE (NIELEN) NA KOZMETIKU

Hneď pod povrchom kože sa nachádzajú senzory, ktoré reagujú na rôznorodé vonkajšie podnety. Plocha kože o veľkosti 1cm2 obsahuje priemerne tisíc nervových zakončení rozličného typu, ale na špičkách prstov je ich viac ako tritisíc. Prostredníctvom týchto kožných receptorov rozptýlených v jej rozličných hĺbkach, koža funguje ako radar, ktorý nepretržite monitoruje a signalizuje podnety z okolitého prostredia. Umožňuje nám rozpoznať kvalitu povrchu predmetov a jeho proporcie, ako jeho veľkosť a tvar, konzistenciu i smer pohybu. V prvom období života sú kožou a sliznicami sprostredkované vnemy dôležitejšie ako všetky ostatné. Dojčatá sa oboznamujú s predmetmi prostredníctvom svojich úst, kde je sliznica mimoriadne citlivá. 
Receptory vysielajú do mozgu signály, ktorých prenos trvá len asi stotinu sekundy. Následne sa informácie rýchlo vyhodnotia, premietnu do príjemného alebo varovného pocitu a ako odpoveď sa vytvorí reakcia. Takto koža dokáže rozpoznať rôzne fyzikálne podnety od najjemnejšieho dotyku až po silný bolestivý tlak, reaguje na teplo, chlad a ďalšie vonkajšie vplyvy.
 
Hmatové receptory sú v koži rozmiestnené nerovnomerne. Najviac sú zastúpené na končekoch prstov. Aj z tohto dôvodu slepým ľuďom čiastočne nahradzujú zrak. Receptory sa nazývajú podľa vedcov, ktorí ich prvýkrát opísali. Merkelove disky uložené v dolnej časti pokožky alebo hornej časti zamše, najmä v oblastiach bez vlasov či ochlpenia reagujú na najjemnejší dotyk. Ak je však dotyk priateľský, rýchlo sa adaptujú. Hmatové receptory ľahkého dotyku, t.j. Meissenerove telieska sú uložené v hornej časti zamše. V koži rúk je ich viac ako v koži nôh a ich počet narastá smerom ku koncom prstov. Samozrejme najviac ich je na bruškách prstov. Nachádzajú sa aj na perách, mihalniciach, vonkajších genitáliách, bradavkách a na stupajach. Nervové telieska, čiže Vater-Paciniho telieska silného tlaku reagujú na pocity hraničiace s bolesťou.

Nachádzajú sa v spodnej časti zamše alebo až v podkožnom tukovom väzive a zachytávajú hlboký tlak a vibrácie. Cez kožu dávajú signál mozgu, že nášmu organizmu hrozí nebezpečenstvo poškodenia. Podnetom pre tepelné pociťovanie je teplota vzduchu alebo predmetov, ktorých sa dotýkame, a to v rozpätí od -12 0C do 45 0C. Uvedené extrémne teploty predstavujú dolný a horný podnetový prah. Nižšie a vyššie teploty pociťujeme ako bolesť. Nervovými receptormi pre pociťovanie chladu sú Krauseove telieska a pre teplo Ruffiniho telieska. Pri teplote okolo -12 0C cítime bolesť z chladu, od 33 0C do 36 0C teplo a od 36 0C do 45 0C horúčavu. Nad touto hodnotou už nastupuje pálčivá bolesť.

Z kozmetického hľadiska sú významné aj nervy sekrečné, ktoré riadia vylučovanie mazu mazových žliaz a potu potných žliaz, ako i nervy vyživovacie, ktoré riadia látkovú výmenu kože. Cievohybné nervy sťahujú a rozťahujú krvné cievy.
 


NEŽIADUCE REAKCIE NA KOZMETIKU

Až 40% žien a 25% mužov subjektívne prehlasuje, že majú citlivú pokožku. Citlivá, čiže senzitívna /lat. sensus: cit/ koža nepredstavuje jednoznačný typ. Najčastejšie je ňou pokožka suchá, ale môže ňou byť aj normálna, dokonca i mastná. Z hľadiska veku detská, dospelá i pokožka seniorov. Najnáchylnejší na citlivú kožu sú ľudia s nízkym fototypom 1 a 2. Zvyčajnou príčinou je narušená samoregulácia ochranného hydrolipidového filmu pokožky následkom prehnanej hygieny, používania nevhodných kozmetických výrobkov pre daný typ pokožky, stresu, či iných škodlivých vplyvov, ako aj určité genetické dispozície. Koža je mierne červená a nepríjemne napnutá a človek má pocit, že svoja vlastná koža mu nesadne. Kozmetika pomáha s neľahkou úlohou čeliť každodenným nástrahám civilizácie, ako sú prach, exhaláty, vietor či UV žiarenie. Môže však nielen slúžiť, ale nám aj škodiť. 

S ustavičným rozširovaním jej používania pribúda nežiaducich reakcií. Podľa niektorých odhadov každý deň používame najmenej sedem kozmetických výrobkov, od krémov a mliek na pleť cez odličovadlá, toniká, sprchové gély, šampóny či balzamy po holení. A to ešte ani nespomínajúc make-up. Odborníci zdôrazňujú, že si netreba zamieňať tzv. iritáciu, podráždenie pokožky a alergiu na kozmetické výrobky. Je dôležité ich rozoznať, lebo liečba a prognóza týchto kožných reakcií je rozdielna. Akýkoľvek prejav neznášanlivosti kozmetického výrobku, niektorí spotrebitelia označujú precitlivenosťou, iní alergiou.

Iritačná kontaktná dermatitída akútna (dermatitis contacta acuta) – dráždivá koža

Aj keď hranica nie je jednoznačná, vystupňované prejavy citlivej kože považujeme za iritačnú dermatitídu. Akútna kontaktná dermatitída je neinfekčná zápalová reakcia kože, ktorá vzniká po jej jednorazovej expozícii poškodzujúcemu faktoru z vonkajšieho prostredia, čím dochádza k rozrušeniu ochrannej kožnej bariéry keratínocytov až k ich odumieraniu. Ako vyvolávajúce faktory sa uplatňujú rôzne chemikálie a nepriaznivé vonkajšie vplyvy (kyseliny, zásady, organické rozpúšťadlá, konzervačné látky, farbivá, rastlinné jedy, UV filtre, teplo, chlad a iné). Býva lokalizovaná na nekrytých plochách kože, najčastejšie na tvári, predlaktiach a rukách, na veľkých plochách tela, po nadmernom slnení sa a pod. Miesta poškodenia sa nešíria do okolia, sú ostro ohraničené. Pri tomto ochorení je dôležité dopátrať sa nasledujúcich informácii ako napríklad aký činiteľ ochorenie vyvolal, ako dlho pôsobil (doba expozície) a v akej koncentrácii (najmä pri toxických látkach) a tiež, v akom stave bola koža pred poškodením. Prejavy na koži sú začervenanie (erytém), opuch (edém), vezikuly (puchieriky), mokvanie, krusty a ošupovanie. Postihnutý má pocit svrbenia, pálenia alebo bolesti. Pri pôsobení toxických látok môže vzniknúť i povrchová nekróza, odumretie časti kože. Samozrejme, ak už vieme, čo vyvolalo dermatitídu, je nutné prerušenie pôsobenia poškodzujúcej látky na kožu, odstrániť prípadné zvyšky chemikálie, chrániť kožu pred ďalším pôsobením UV žiarenia a pod.
 

Výber kozmetiky v tomto prípade už nie je jednoduchý, lebo bežné kozmetické výrobky sú väčšinou nevhodné. Odporúča sa kozmetika s označením „citlivá pleť“, avšak aj v tomto prípade sa spoľahnime na svoj rozum a preštudujme zloženie. Vhodnou kozmetikou si chráňme ochranný film kože, pretože citlivú pokožku si môžeme nechtiac aj vypestovať. Vyvarujme sa výrobkom obsahujúcim vysoké objemové percento alkoholu, silných odmasťovacích tenzidov (Sodium Lauryl Sulfate, Sodium Laurylether Sulfate), určitých farbív a tiež konzervačných látok. Tiež sa neodporúča podstúpenie agresívnych procedúr ako je chemický či mechanický peeling.


Môžu nastať dva prípady. Po jednorazovom pôsobení vysoko dráždivej látky na kožu už po niekoľkých minútach alebo hodinách aplikácie kozmetiky nastáva prudká reakcia (akútna dermatitída) sprevádzaná začervenaním, pupienkami alebo opuchom. V druhom prípade menej dráždivá látka nevyvolá okamžitú reakciu, ale vyvinie sa pri jej opakovanej aplikácii, pretože dráždenie sa násobí (chronická dermatitída).

 

Iritačná kontaktná dermatitída chronická (dermatitis contacta chronica, cumulative irritant contact dermatitis)

Chronická kontaktná dermatitída je neinfekčné zápalové ochorenie kože vyvolané opakovanou expozíciou niektorých dráždivých chemikálií. Dermatitída sa postupne vyvíja po opakovanom vystavení kože pôsobeniu rôznych chemikálií s nízkym dráždiacim potenciálom, ktoré nie sú v danej koncentrácií schopné vyvolať akútnu kontaktnú dermatitídu. Ako vyvolávajúce činitele sa najčastejšie uplatňujú rôzne chemické prípravky využívané v rôznych odboroch pracovnej činnosti a choroba má často charakter profesionálnej dermatózy. Zoznam týchto látok je veľmi dlhý, od jednoduchých chemikálií, typu roztokov slabých kyselín alebo zásad, cez rozpúšťadlá, detergenty, až po rôzne farby, pesticídy, lepidlá, cement a mnohé iné. Inou oblasťou ľudskej činnosti, pri ktorej často vzniká chronická kontaktná dermatitída, sú domáce práce, častý kontakt s tvrdou vodou, nevhodným mydlom, agresívnymi čistiacimi prostriedkami, práškami na pranie, leštidlami a podobne. Tiež vedie k porušeniu ochrannej epidermálnej bariéry, ľahšiemu prieniku a dráždivému pôsobeniu aj nízko koncentrovaných substancií.

 

Vývoju chronickej kontaktnej dermatitídy napomáha aj mechanické dráždenie kože, opakovaný kontakt s pieskom, prachom a podobne. Základným patogenetickým procesom je postupné kumulujúce sa porušovanie ochranných mechanizmov kože, ktoré vedie k ich zlyhaniu a vývoju zápalovej reakcie na pôsobenie dráždivých škodlivín. Rozhodujúce je porušenie vodného hospodárstva epidermy, poškodenie alebo odstránenie lipidových štruktúr stratum corneum a vyplavenie látok viažucich vodu v koži, tzv. prirodzených hydratačných faktorov. Koža stráca schopnosť viazať vodu, vysušuje sa, praská a zapaľuje sa. Chronická kontaktná dermatitída predstavuje terén vhodný na prienik alergénov a vývoj alergického kontaktného ekzému. Prejavy choroby bývajú lokalizované na chrbtoch rúk a predlaktí, ktoré sú najčastejšie vystavené dráždivým látkam z prostredia. Objavujú sa nepresne ohraničené, mierne začervenané, erytematózne ložiská suchej kože, s olupovaním a tvorbou trhliniek (ragády) i lichenifikáciou („rozpolíčkovaná“ štruktúra kože), tiež s charakteristickým zhrubnutím a zvýraznením povrchu kože. Svrbenie je výrazné. Liečba je podobná ako pri akútnom priebehu. Je však potrebné poznať celkový stav poškodenia kože a na základe tohto posúdenia aplikovať liečivá. Opäť je nutné zabezpečiť prerušenie expozície, vplyvu poškodzujúcej látky na kožu, a odstrániť prípadné zvyšky chemikálie, chrániť kožu spôsobmi uvedenými vyššie.

 

Intertriginózna dermatitída

Zvláštnou formou chronickej kontaktnej dermatitídy je intertriginózna dermatitída, pri ktorej sa mechanické dráždenie kože následne kombinuje so sekundárnou kvasinkovou infekciou. Najmä u obéznych pacientok sa pod ich prsníkmi tvorí svrbiaca začervenaná koža, erytém, ktorý sa ošupuje. V tejto oblasti sa tvorí i ďalšie lokálne drobné poškodenie kože – hnisavý pľuzgierik (pustula), trhlinka (fissura) a iné.

 

Alergická kontaktná dermatitída (eczema contactum, alergicum)

Kontaktný ekzém je alergické zápalové kožné ochorenie vyvolané vystavením kože precitliveného jedinca špecifickému kontaktnému alergénu. Je to alergická reakcia organizmu na podnety vonkajšieho a vnútorného prostredia, prejavujúca sa zápalom kože. Prejavy ekzému sú veľmi rozmanité. Spočiatku možno na mieste pôsobenia alergénu pozorovať zápalovú plochu, na ktorej vznikajú svrbivé pupence, pľuzgieriky. Neskôr pľuzgieriky mokvajú, tvoria sa chrasty. Ekzém postupne prechádza do svojho okolia. Po prerušení kontaktu chorého so svojím alergénom sa vývoj choroby spomalí. Po opakovanom pôsobení alergénu na kožu precitliveného sa jednotlivé výsevy opakujú.


Vzniká na základe imunitného mechanizmu, a to nie ako antigén, t.j. protilátková reakcia, ale bunkami sprostredkovaná reakcia v dôsledku imunologickej aktivity T – lymfocytov. Väčšina kontaktných alergénov patrí do skupiny chemických škodlivín s malou molekulovou hmotnosťou. Sú to tzv. haptény, ktoré sa musia v ľudskom tele viazať na bielkoviny, aby sa vytvorili kompletné, plnohodnotné alergény. Ku vzniku precitlivenosti ako imunologickému procesu prispievajú aj iné faktory (stav pokožky, najmä zápalové reakcie kože, ďalej fokálne ložiskové infekcie, poruchy tráviacich ústrojov, poruchy látkovej premeny, choroby žliaz s vnútorným vylučovaním, ako aj genetické faktory, ktoré v niektorých prípadoch umožnia, resp. podporujú vznik precitlivenosti na kontaktné alergény. K najčastejším vyvolávateľom kontaktného ekzému patria: peruánsky balzam, nikel a jeho zlúčeniny, chróm a jeho zlúčeniny, kobalt a jeho zlúčeniny, guma a gumárenské chemikálie, formaldehyd, parafenyléndiamín, terpentínový olej, plasty, epoxidové živice, polyakrylové a polymetakrylové hmoty, feno- a aminoplasty, polyesterové živice, polyuretánové živice, terapeutiká a kozmetika na vonkajšie použitie (zvyčajne sú to masťové základy, konzervanty a účinné látky), rastliny a drevo, pesticídy a ďalšie. Diagnóza sa stanoví na základe podrobnej a opakovanej anamnézy. Zistením, v akom pracovnom prostredí sa postihnutý pohybuje, ktoré všetky pracovné pomocné látky a v akom množstve používa a tiež zistením, aké je domáce prostredie opýtaného, aké používa predmety a ich zložky každodennej potreby, vrátane všetkých kontaktov v jeho životnom prostredí. Diagnóza sa stanoví na základe klinického obrazu a potvrdenia epikutánnymi, náplasťovými kožnými testami. Pri tomto teste sa zvyčajne na jeden až dva dni nalepí na kožu chrbta náplasť, ktorá obsahuje podozrivé látky. Po odstránení sa odčíta výsledok. Ak miesto začervená, svrbí a páli, znamená to, že pacient je na danú látku alergický, precitlivený.


Princípom epikutánneho testu je napodobňovanie kontaktu kontaktného alergénu s pokožkou za určitých podmienok, pričom vyvoláva na koži malý, miniatúrny ekzém. Základnou otázkou liečby kontaktného ekzému je eliminácia (vylúčenie) kontaktu chorého so svojím kontaktným alergénom. V prevencii má veľký význam vstupné vyšetrenie a v pracovnom pomere správne pracovné zaradenie každého pacienta. Dôležité je aj poučenie jednotlivca o možnostiach kožných poškodení, i o nevyhnutných preventívnych opatreniach na pracovisku po dôkladnom rozbore technológie.


Na pracovisku je potrebné vytvoriť zdraviu neškodlivé prostredie, t.j. dostatočne priestranné pracovné haly s vetraním, ventiláciou a klimatizáciou; zabezpečiť primerané mikroklimatické podmienky (teplota, vlhkosť, rýchlosť prúdenia, sálavé teplo); dodržiavať zásady automatizácie a mechanizácie, resp. aj hermetizácie postupov, aby sa zabránilo kontaktu alergénov s pracovníkmi vo výrobe.


K individuálnej prevencii patrí používanie ochranných pracovných prostriedkov chrániacich kožu (ochranné obleky, zástery, masky, respirátory, rukavice, ochranná obuv, ochranné pracovné masti a pasty); nedráždivé a pritom účinné čistiace prostriedky na kožu, starostlivosť o čistotu - nielen o čistotu pracovných stolov, podláh a stien, ale aj o čistotu pracovných oblekov, pracovnej osobnej bielizne a čistotu kože a zo strany zamestnávateľa zabezpečenie dostatočného počtu spŕch s teplou a studenou vodou, správne vykurované kúpeľne, zabránenie možnosti infekcie kožnými hubami (používať rohože z plastov, nosiť osobitnú obuv pod sprchami a pod.).


Aj regulácia času odchodov hromadných dopravných prostriedkov zo závodu po pracovnej zmene prispieva k dobrým výsledkom na úseku boja proti profesionálnemu kontaktnému ekzému, pretože pracovníci z časových dôvodov často zanedbávajú dôkladné očistenie kože po práci. Periodické preventívne lekárske vyšetrenia exponovaných, včasná diagnóza a účinná liečba vhodne dopĺňajú preventívne opatrenia. Riešenie nie je vždy jednoznačné a jednoduché, pretože preradenie alebo vyradenie precitliveného pracovníka nie je hocikedy možné. Vylúčiť škodlivý alergén sa ale musí. Napr., kaderníčkam a ženám sa pri farbení vlasov pri precitlivenosti na parafenyléndiamín odporúča miesto neho používať henu, pri precitlivenosti na nikel u pracovníkov zdravotníctva (stomatológ), povlak poniklovaného predmetu polyuretánovým lakom a i. Vyhýbať sa kozmetickým krémom s obsahom voľného formaldehydu atď. Aby bola prevencia úspešná, vyžaduje si dobrú spoluprácu lekára a pacienta, no takisto aj zdravých, či už na pracoviskách alebo v mimopracovnom prostredí.

Zaujala vás táto téma a túžite sa o nej dozvedieť ešte viac?
Pre všetkých poznania chtivých Soaphoristov ponúkame tiež výber ďalších výživných zahraničných zdrojov súvisiacich s obsahom článku:
- What Causes Sensitive Skin and How Can I Care for It?
- Sensitive Skin: Symptoms, Common Triggers & How It's Treated
- Skin Allergy Home Remedies
Podobné produkty
Zatvoriť
Viac detailov
Neboli nájdené žiadne produkty.

Navigácia

Nastavenia

Viac detailov
Neboli nájdené žiadne produkty.

Vytvorte si účet ak si chcete uložiť obľúbené položky.

Prihlásiť sa

Vytvorte si účet ak si chcete použivať zoznamy želaní.

Prihlásiť sa